Guľatosť zeme spôsobuje, že ísť od niečoho najďalej znamená vracať sa*

Matúš Guziar, , 12. vydání

Sťahujem sa. Len z jedného bloku intráku do druhého. Ale aj tak. To máte holé steny, gumujete z nich život. Prázdny stôl, vyzlečená prikrývka a vankúš nadurdene ležia, všade tašky a škatule. V tých mám hlavne knižky. Také aj onaké, všetky čo mi robia dobre. Alebo aj nedobre. Ale ja ich pri sebe dáko potrebujem, inak sa necítim kompletne. Medzi nimi Keroaucova Na ceste. Povinná klasika každej dobrej dom-knižnice. Kerouac je fajný. Chytíš ho, otvoríš, kde chceš, čítaš si, zatvoríš zase, kde sa ti zaľúbi. To je taký román na život či čo. Hlavne autenticky, to by ti Dean povedal.

Vidíš tie škatule a príde ti to smiešne. Že celý ty sa zmestíš do pár kartónových boxov a igelitky. A máš chuť odísť. Všetko a všetkých nechať tam a ísť si za nosom. Rovno, pešky. Žiadne očistné púte do Tibetu hľadajúc nápravu života. Len si tak proste odísť. Nezávisle asi ako mačky. Len zakrútia chvostom, posledné miau a už ich nie je. Hej, len si utiecť bez slova.

Po tisícikrát som si balil veci. Už si to inak ani neviem predstaviť. Doma sa najviac cítim na ceste. Kráčajúc, vo vlaku, v buse. Proste ti život beží pred očami a rozhodujú o tom kontrolky rýchlosti na palubnej doske. Je to tak celé ľahšie. Nechať všetky fuče za sebou, zdrhnúť ani gáfor. Ešte raz sa pozrieš na ten ružový dom s krčmou oproti, kde ti rozbil lokálny patriot hubu. Na ten socialistický panelák na sídlisku vedľa zelenej samošky. Na ten domček na kopci, jak tam hneď vedľa bývala stará pani pekárka, čo ti nosila tie najlepšie cukrové pirôžky, a z ktorého bolo vidieť azúrové more. Na ten bytový dom z červených tehál v anglickom štýle zašpinený od sadzí snáď ešte z doby, kedy ekonomikou hýbal ťažký priemysel, a jak tam je dneska na rohu to veľké Tesco a mekáč. Na internátnu izbu č. 208, v ktorej si mal lepšiu posteľ ako v rodičovskom dome. Otočíš zas hlavu dopredu a ideš.

*Dušan Mitana: Nočné správy /Zem je guľatá/


Další články v Postilionu