Mozog, nepriateľ dnešného človeka

Matúš Guziar, , 8. vydání

„Môžem ešte?“

„Ale už len trošku.“

„Ale ja musím...“

„Ách... Tak dobre.“

Námet článku napadol moju nepokojnú hlavu v posteli pred spaním. Hlava po celom dni unavená, na čele pulzujúca nepríjemná bolesť. Vtedy mi to docvaklo, osvietilo ma, použijúc ľudové prirovnanie, ako blesk z jasného neba a vytvoril som tento snáď nezničiteľný koncept. Pracovný názov – „superský mozog“. Hneď to objasním.

Ľudský druh, teda hlavne jeho mladá generácia, ktorá sa narodila už do konzumného sveta, má dnes plnú hlavu. Poviete si možno „a?“ alebo „čože?“, no vydržte, prosím, rýchlo pokračujem. Plné hlavy. To nie je práve najsprávnejší výraz. Treba ho viac zdramatizovať. Máme teda hlavy nielen plné, ony sú dokonca nehorázne preplnené. Staršiu generáciu od tej našej vzápätí napadne „to tí mladí veru majú, ale hlúposťami“. Musím s tými, čo si to myslia, samozrejme, súhlasiť, no tézu by som na rozdiel od nich nasmeroval trochu inam. Asi takto.

Mladí dnes majú preplnené hlavy hlúposťami v zmysle neúplných informácií bez skutočného obsahu. Uvediem konkrétny príklad. Často si spomínam na základnú školu. Ako sme sa trebárs učili naspamäť nejakú ľudovú baladu. Naučili sme sa básničku – výrazne artikulovali jej slová, vedeli prerozprávať jej obsah, patrične zovšeobecniť tému. Dnes sa priznám, že mám pocit, že to už neviem urobiť takmer so žiadnou informáciou. Prečo? Pretože rovnako ako všetci toho do hlavy tlačím strašne veľa, a či si chceme alebo nechceme priznať, náš mozog nie je žiaden super procesor na odkladanie dát. Aj keď sa to často takto dezinterpretuje. Chudák stíha, koľko vládze, a dnešným nám to tak či onak  nie je po vôli. Chceme tam nahustiť totálne všetko. Od vojny na Ukrajine, cez novinky v literatúre až po skriptá z dejín antickej filozofie. A ešte to a tamto, smädní po poznaní ako alkoholik po vodke. Ale mozog nám na naše ambiciózne ego a koniec koncov i na tú vodku zvysoka kašle. On sa nepretrhne, uloží len nejaké mikro-časti sledovaných dát a ono to celé potom vyzerá, že nie sme dostatočne informovaní, vzdelaní, prosto, že sme hlupáci. Informácia tak nie je ucelená, skôr len taký obal, proste nedostatočne kompletná a nakoniec aj nepoužiteľná.

Ako preventívny krok tejto skľučujúcej situácie mi preto napadla nasledovná revolučná myšlienka! Posnažím sa naučiť sa každý deň len tak málo-máličko a vôbec nie všetko. Bolesť hlavy nechám alko-kráľom doby, moje myšlienky budú pôsobiť ucelene a ja inteligentnejšie ako doteraz. Za nápad takto na večer, čo? Už sa učíte básničku? Aj ja!


Další články v Postilionu